Cestovná kancelária Zlatka

Všeobecné informácie o krajine

Egypt – krajina zahalená tajomstvom, záhadami a
mystikou, krajina kde sa história prelína s prítomnosťou, krajina
rozpáleného púštneho piesku a životodárneho Nílu, krajina obmývaná
dvoma moriami a rozprestierajúca sa na dvoch kontinentoch, krajina
zašlej slávy faraónov a pyramíd z vrcholkov ktorých, dosiahne až ku
hviezdam. Len v Egypte je možné vrátiť sa do dávnych faraónskych čias,
dotknúť sa jedného zo siedmich divov sveta – pyramíd v Gize, obzrieť si
tajomnú Sfingu s ľudskou hlavou a levím telom, mať na dosah
Tutanchamonovu zlatú masku, či prejsť sa po chráme niektorého zo
staroegyptských bohov. Vďaka priaznivým klimatickým podmienkam
subtropického pásma a čistote Červeného mora plného koralov a bohatého
podmorského života si túto krajinu obľúbilo množstvo ľudí, ktorí sa sem
neustále vracajú.

Egypt v stručnosti -
Oficiálny názov krajiny je Egyptská arabská republika. Je členená na 25
guvernerátov a prezidentom je od roku 1981 Hosmi Mubarak. Na ploche 1
001 449 km žije 67 miliónov obyvateľov. Najväčšími mestami sú hlavné
mesto Káhira (Cairo, El – Quahirah) a Alexandria.

Dejiny krajiny - Egypt sa môže pýšiť jednou z najstarších civilizácii na svete. Na začiatku bolo
preddynastické a ranné dynastické obdobie (5000–2780 p. n. l.), kedy
bola krajina rozdelená na Horný a Dolný Egypt. Okolo roku 3100 p. n. l.
bol Egypt zjednotený a tak bola založená prvá dynastia. Historici tak
rozdelili vývoj Egypta do štyroch hlavných období: na Starú ríšu,
prechodné obdobie a na obdobie Strednej a Novej ríše. Za vlády faraónov
„Starej ríše“ bol zaznamenaný vývoj v oblasti vedy, architektúry (vznik
prvých pyramíd – komplex veľkých pyramíd v Gize), písomníctvo
(hieroglyfy) a začalo sa s mumifikáciou. V rokoch 2140–2040 p. n. l. v
tzv. „prechodnom období“, bola krajina opäť rozdelená na dva základy –
Hielopolis a Théby (dnešný Luxor). V „Strednej ríši“ sa Egypt opäť
zjednotil s mocenskou základňou v Thébach, ale v roku 1600 p. n. l. po
vpáde kočovníkov bol opäť rozdelený. Najväčšieho rozmachu dosiahol
Egypt v období „Novej Ríše“ (1540-1100 p. n. l.). V tomto období vládli
napr. Thutmos I., Amenhotep IV. s manželkou Nefertiti, Tutanchamón,
Ramess I., Ramess II., za Ramessa III. sa štátna moc vytrácala z rúk
faraónov a dochádzalo opäť k rozdeleniu krajiny, hranicu prekročili
cudzí kočovníci. V roku 715 p. n. l. to boli napr. Asýrania za ich
vlády rozkvitali diplomatické vzťahy a obchody s Rímskou ríšou, na
ktorých sa stal Egypt s postupom času závislý. Predovšetkým vpádom
Alexandra Veľkého v roku 332 p. n. l., ktorý sa síce snažil pri
obsadení Egypta opäť vyzdvihnúť jeho slávu, prišlo k spojeniu gréckej a
egyptskej kultúry a úplnej závislosti na Ríme. Po jeho smrti sa stáva
vládcom Ptolemaios I. a Alexandria sa stáva kultúrnou metropolou
Európy. Vláda egyptských faraónov končí smrťou kráľovnej Kleopatry. V
roku 30 p. n. l. sa tak Egypt stáva rímskou provinciou, ktorá trvá do
roku 395 n. l., začínajú sa tu usadzovať Byzantíci a v roku 640 Arabi,
ktorí vnútili obyvateľstvu arabský jazyk a islam. V roku 1517 ho
dostali pod kontrolu osmanskí Turci a Egypt postupne upadal. Na prelome
18. a 19. storočia prešla moc na osmanského miestokráľa Muhammada
Alího, ktorý krajinu zadĺžil v Anglicku a tá v roku 1882 prevzala
kontrolu nad celou krajinou aj Suezským prieplavom. Anglická nadvláda
trvala až do roku 1952, kedy Egypt konečne získal nezávislosť.

Obyvateľstvo - Egypt je druhým najľudnatejším štátom v Afrike. Prevážna časť egyptského obyvateľstva žije v mestách, kde sa živia predovšetkým prácou v oblasti cestovného
ruchu, ďalej sa sústredia v okolí úrodnej delty Nílu a v oázach. Okrem
Egypťanov a ďalších menšín tu môžeme nájsť niektoré starodávne národy
ako sú Núbijci, Beduíni a Berberi.